Varíme srdcom - Lekári šéfkuchármi

19. októbra 2016

Pred infarktom a mŕtvicou sa najspoľahlivejšie ochránime sami

Väčšine srdcovocievnych ochorení, vrátane infarktu či mozgovej mŕtvice, by sme mohli zabrániť jednoduchými zmenami v životnom štýle. Stačí vniesť do života viac pohybu, zdravšie stravovanie a prestať fajčiť.

Srdcovocievne ochorenia, medzi ktoré patrí aj obávaný infarkt a mozgová mŕtvica, si každoročne na celom svete vyžiadajú viac ako 17,5 milióna životov, z toho viac ako 5 miliónov v Európe. Sú najčastejšou príčinou smrti vôbec

Väčšina infarktov a prípadov mozgovej mŕtvice vzniká v dôsledku životosprávy, a teda by sme im mohli predchádzať. "Obyčajnou" zmenou nesprávneho životného štýlu a obmedzením zdravotných rizík, ktoré z neho vyplývajú, by podľa odborníkov bolo možné zabrániť až 80 percentám predčasných úmrtí na kardiovaskulárne choroby! Medzi faktory, ktoré riziko zvyšujú a môžeme ich ovplyvniť, patrí najmä nedostatok fyzickej aktivity, nezdravá výživa, fajčenie, nadváha alebo obezita, ako aj vysoký krvný tlak a cholesterol. Výskyt rizikových faktorov však aj napriek neustálej osvete na celom svete rastie – stúpa počet ľudí s hypertenziou, cukrovkou a vysokou hladinou cholesterolu.

Jedným z vyvolávajúcich faktorov srdcovocievnych príhod je vysoký tlak krvi - hypertenzia. Hoci sa toto ochorenie ľahko diagnostikuje, často nie je odhalené, ani správne liečené. Až 70 percent pacientov s hypertenziou v Európe nedosahuje napriek liečbe cieľové hodnoty  tlaku krvi.

Už pri hodnote, ktorá sa označuje za hornú hranicu „normálneho“ tlaku 140/90mmHg, stúpa riziko srdcovocievnych chorôb. Vysoký krvný tlak nemusí mať žiadne príznaky alebo sú len málo výrazné a často sa pripisujú iným veciam. Žiaľ, pokiaľ sa vysoký krvný tlak cielene nesleduje a včas nelieči, môže sa prejaviť až cievnou príhodou vo forme srdcového infarktu, mozgovej porážky, vážnym poškodením obličiek či zlyhávaním srdca. Neexistuje žiadna iná choroba, ktorá by bola tak ľahko rozpoznateľná a pritom tak často nepoznaná alebo nesprávne liečená. Iba štvrtina pacientov s vysokým krvným tlakom je teda liečená tak, aby to malo efekt. Niektoré výskumy ukazujú že až 70 percent pacientov s hypertenziou v Európe nedosahuje napriek liečbe cieľové hodnoty tlaku krvi. Viac ako 75 percent pacientov potrebuje na dosiahnutie týchto hodnôt kombinovanú liečbu. Liečba kombináciou liekov zabezpečí  rýchlejšiu kontrolu krvného tlaku (o 18,5 percenta) a významné zníženie  rizika infarktu a cievnej mozgovej príhody (o 34 percent). Zo všetkých pacientov s artériovou hypertenziou celosvetovo užíva jeden liek 30 percent hypertonikov, dva lieky 40 percent hypertonikov a tri alebo viac liekov 30 percent hypertonikov.

Bohužiaľ, ak pacienti potrebujú viacero liekov, zvyčajne ich neužívajú správne. Stáva sa, že niektoré prestanú brať, zmenia si dávkovanie alebo úplne prestanú brať lieky aj počas niekoľkých dní či týždňov. Liečba artériovej hypertenzie musí byť dlhodobá, väčšinou je celoživotná. Aj preto sa mnohí pacienti neoprávnene obávajú, že pravidelné užívanie viacerých liekov im môže poškodiť pečeň či obličky a prerušením užívania si chcú tieto orgány „vyčistiť.“ Prerušenie liečby pri hypertenzii je však nebezpečné a môže ohroziť ich život.  Vynechanie  liečby môže spôsobiť nekontrolované prudké zvýšenie tlaku krvi a byť „poslednou kvapkou“, po ktorej nasleduje infarkt či mozgová cievna príhoda.

Je dokázané, že až tretina pacientov s predpísanými viacerými antihypertenzívami lieky neužíva a takmer polovica užíva len jeden z predpísaných liekov na zníženie krvného tlaku.  Riziko prerušenia liečby u tých pacientov, ktorí sú liečení 3 tabletami denne je 2,5 krát vyššie ako u tých, ktorí sú liečení jednou tabletou. Riziko sa zvyšuje s počtom liekov i so zvyšujúcou sa dennou frekvenciou užívania.

Riešením sú takzvané fixné kombinácie - spojenie dvoch alebo troch liekov do jednej tablety. Majú niekoľko výhod: znižuje sa tým počet tabliet, ktoré musí pacient denne užiť, zvyšuje sa tak ochota pacientov liečiť sa a zároveň sa zlepšuje kontrola tlaku krvi spojením liekov s odlišným mechanizmom účinku, ktoré sa vhodne dopĺňajú - stúpa efektivita liečby. Zároveň klesá počet nežiaducich vedľajších účinkov, pretože obsiahnuté lieky vo vhodnej fixnej kombinácii navzájom priaznivo ovplyvňujú svoje vedľajšie efekty. Nezávislá analýza v západoeurópskych krajinách  (Taliansku, Nemecku, Francúzsku, Španielsku a Veľkej Británii) v časovom horizonte 10 rokov dokázala, že zvýšenie ochoty pacientov liečiť sa na 70 percent, by viedlo k úspore 327 miliónov eur a k zníženiu počtu kardiovaskulárnych príhod. Medzi nové fixné kombinácie patrí aj spojenie liekov na vysoký tlak-antihypertenzív  a lieku na úpravu tukov v krvi-statínu do jednej tablety.

Farmakologickú liečbu však musí sprevádzať správna životospráva (vylúčenie soli, cigariet a alkoholu, zníženie nadváhy, pravidelný pohyb) a spolupráca pacienta s lekárom. Výsledkom by mala byť  vhodne zvolená a účinná terapia, ktorú pacient  spolu s úpravou životného štýlu dokáže celoživotne dodržiavať.

Zmeny životného štýlu sa netreba obávať – aj drobné kroky môžu znamenať veľký rozdiel smerom k dlhšiemu a plnohodnotnejšiemu životu.

Blahodarný vplyv na srdce má dostatok fyzickej aktivity. Každý pohyb sa pritom počíta – prechádzka, schody namiesto výťahu, tancovanie, ale aj hra s deťmi či domáce práce alebo práce v záhrade. Dostatok pohybu znižuje riziko srdcovocievnych chorôb až o 30 % a riziko cukrovky, ktorá tiež ohrozuje srdce, klesá o 27 %.

Významným rizikovým faktorom srdcovocievnych ochorení, ktorý má človek naplno vo vlastných rukách, je fajčenie. Podľa štatistík WHO je z celého sveta v súčasnosti tento zlozvyk najviac rozšírený v Európe, kde podľa odhadov fajčí až 31 % obyvateľov. Tabakový dym si ročne vyžiada až 6 miliónov životov. Naopak, keď človek prestane fajčiť, už po roku klesá riziko infarktu a iných chorôb z nedokrvenia srdcového svalu na polovicu a časom sa vráti na úroveň ako u nefajčiarov.

Stravovanie ovplyvňuje riziko srdcovocievnych problémov viacerými spôsobmi. Zloženie stravy a obsah soli môže mať na srdce ochranný alebo naopak ničivý vplyv a jedlo tiež ovplyvňuje iné rizikové faktory – nadváhu, vysoký krvný tlak, hladinu cholesterolu a cukru. Podľa WHO spôsobuje nedostatočný príjem ovocia a zeleniny až 1,7 milióna úmrtí ročne.

Na základe rôznych štúdií sa zistil vzťah medzi reakciou na stres a rizikom kardiovaskulárnych ochorení. Pri stresovej reakcii organizmu stúpa krvný tlak a do krvi sa vyplavuje množstvo hormónov, ktoré ovplyvňujú činnosť srdca  a ciev. Účinky stresu bývajú tiež často nepriame a podnecujú rozvoj ostatných rizikových faktorov kardiovaskulárnych chorôb. Niektorí ľudia sa pri zvládaní stresu uchyľujú k rizikovému správaniu- začínajú fajčiť alebo fajčia oveľa viac než obvykle, prejedajú sa alebo konzumujú nezdravé potraviny, pijú alkohol či berú drogy. Stres, fajčenie a obezita na zdravie pôsobia spoločne, sú medzi nimi významné väzby a navzájom sa ovplyvňujú. Zmena životného štýlu pri prevencii a liečbe srdcovocievnych ochorení preto musí byť celková.

Pre všetkých registrovaných členov združenia bude od 1. Novembra na našej stránke prostredníctvom špeciálnych prihlasovacích kódov dostupná anonymná poradňa s odborníkom.

Sépiovo-cícerový šalát – Doc. MUDr. Eva Gonçalvesová, CSc.

Ľahký vánok z jogurtu a lesného ovocia - PhDr. Pavla Nôtová, PhD.

Šalát z rukoly, parmezánu a sušených paradajok – MUDr. Peter Minárik

Kuskus so zeleninou a tekvicovými jadierkami - Ing. Peter Kollárik

Galéria