Prvá návšteva u kardiológa

24. novembra 2020

Chodiť k lekárovi môže byť pre niekoho ťažké, ale na druhej strane je to príležitosť uvedomiť si, aké   dôležité je starať sa o seba a o svoje zdravie. Ak idete prvýkrát ku kardiológovi, možno by vás zaujímalo, ako bude takéto stretnutie prebiehať.

Cesta ku špecialistovi sa vždy začína u obvodného lekára. Keď pacient pociťuje ťažkosti, o ktorých sa domnieva, že súvisia so srdcom, príde za svojím všeobecným lekárom a ten podľa anamnézy a základného vyšetrenia rozhodne, či si zdravotný stav vyžaduje vyšetrenie a liečbu kardiológom, alebo iným špecialistom.

Ak lekár rozhodne, že je potrebné vykonať špecializované vyšetrenie, odporučí pacienta ku kardiológovi, ale môže aj k internistovi. Oni mu vyšetria srdcovo-cievny systém podrobnejšie.

Kardiológ vie sám vykonať väčšinu potrebných vyšetrení a nastaviť liečbu. Ak sú ale ťažkosti také, že si vyžadujú nejaké intervenčné alebo operačné riešenie, čiže zákrok, ktorý nie je možné vykonať ambulantne, musí pacient prísť do nemocničného zariadenia. V takom prípade sa dopredu pacient objedná na vyšetrenie, a ak sa diagnóza a potreba nejakého zákroku potvrdia, môže nasledovať  hospitalizácia. Iná možnosť je, že jeho nález nie je taký vážny a netreba pristúpiť k špecifickejším  úkonom. V takom prípade sa pacientovi dajú informácie, čo robiť ďalej, a vráti sa do starostlivosti k  svojmu špecialistovi.

V ambulancii kardiológa je veľmi dôležitý rozhovor s pacientom, pretože slúži na tzv. odobratie anamnézy. Na základe dôverného rozhovoru s pacientom sa lekár dozvedá podrobné informácie dôležité na určenie diagnózy. Práve tento rozhovor z veľkej miery kreuje určenie diagnózy, pretože  ide o veľmi užitočnú formu diagnostiky, ktorá sa v dnešnej rýchlej dobe podceňuje.

Ďalšou fázou, ktorú pacient v ambulancii kardiológa absolvuje,  je tzv. fyzikálne vyšetrenie, pri ktorom lekár pohľadom, pohmatom, posluchom s pomocou fonendoskopu a poklopom  zistí objektívne prejavy kardiálneho ochorenia.

Typickým príkladom je objektivizácia znakov srdcového zlyhávania fyzikálnym vyšetrením. Potom sa pacientovi zmeria tlak a pulz a nasleduje vyšetrenie ekg. V závislosti od diagnózy, pre ktorú je  vyšetrovaný, môže nasledovať  ultrazvukové vyšetrenie srdca (echokardiografia), záťažový test (ergometria), prípadne ďalšie doplňujúce vyšetrenia.

Ekg je napríklad už dnes  štandardné vyšetrenie, ktoré pacient môže absolvovať aj u svojho  praktického lekára. Pomocou tohto vyšetrenia sa hodnotí základný rytmus srdca, zisťuje sa, či pacient nemá arytmiu, či nie sú zmeny typické pre ischémiu, teda nedokrvenosť srdcového svalu, prípadne zmeny, ktoré sa viažu na tzv. hypertrofiu, so zhrubnutím stien srdca či štrukturálnymi ochoreniami srdca. Toto všetko sa dá vidieť na elektrokardiograme.

Ultrazvuk srdca poznajú ľudia aj ako echo. Na rozdiel od ekg krivky na ňom lekári pozorujú obraz srdca z anatomického hľadiska, teda ako srdce vyzerá.

Echokardiografia v súčasnosti patrí medzi hlavné kardiologické vyšetrenia. Ide o  zobrazovacie vyšetrenie, na základe ktorého sa vie posúdiť veľkosť srdcových dutín, funkcie srdcových komôr - ľavej aj pravej a zhodnotiť činnosť chlopní, či nie sú zúžené, alebo nedomykavé. Lekári pomocou tohto vyšetrenia vidia veľkosť ciev odstupujúcich zo srdca, napríklad aorty. Výhodou echokardiografie je možnosť zobrazenia srdca v pohybe vrátane zobrazenia prúdenia krvi a merania jej rýchlosti. Pacient pri tomto vyšetrení leží na ľavom boku alebo na chrbte, niekedy je však vhodné  jeho  polohu zmeniť, aby sa lekárovi optimálne zobrazili všetky štruktúry. Špecifická príprava na kardiologické vyšetrenie nie je nutná, pacienti nemusia byť ani nalačno a čo sa týka liekov, môžu ich užiť, tak ako sú zvyknutí vo svojom pravidelnom režime. Sú určité výnimky, ale na to vždy lekári vopred upozorňujú.

Ak máte záujem a radi by ste si získali viac informácií o tejto téme, staňte sa členmi Únie pre zdravšie srdce a využite našu bezplatnú online alebo telefonickú poradňu. Viac informácií získate na www.presrdce.eu/stan-sa-clenom