Je znižovanie krvného tlaku liečbou skutočne prospešné?
15. mája 2017
Vysoký krvný tlak, odborne hypertenzia, postihuje celosvetovo viac ako miliardu dospelých. Odborníci tvrdia, že sa rozvinie prakticky u každého človeka, ktorý žije dostatočne dlho. Je najsilnejším rizikovým faktorom pre rozvoj srdcovocievnych chorôb. Až 54 % prípadov cievnej mozgovej príhody a 47 % srdcových infarktov vzniká ako dôsledok hypertenzie. Spomedzi orgánov zaťažuje vysoký krvný tlak najmä srdce, mozog, cievy, ako aj obličky a oči. Pacienti s hypertenziou majú tiež 2,5-krát vyššie riziko rozvoja cukrovky.
Už v minulosti prebiehali štúdie, ktoré potvrdzovali zníženie zdravotného rizika, keď sa liečbou krvný tlak znížil. Zároveň sa však objavovali obavy, že benefity znižovania krvného tlaku majú svoju hranicu, pod ktorou je už riziko nežiaducich účinkov a poškodenia väčšie, než možný prínos. Preto odborníci viedli diskusie, či je intenzívne znižovanie tlaku lepšie ako menej intenzívna terapia a k akým cieľovým hodnotám vlastne krvný tlak znižovať. V súčasnosti sa za dobre zvládnuté ochorenie považuje systolický („horný“) tlak nižší ako 140 mmHg. Nedávno publikovaná štúdia SPRINT však dokázala, že hypertenziu treba liečiť intenzívnejšie a dosiahnuť cieľové hodnoty tlaku okolo 120-140 mmHg.
Štúdie SPRINT sa zúčastnilo 9361 pacientov, ktorí boli rozdelení do dvoch skupín – intenzívne liečená skupina s cieľovou hodnotou systolického tlaku menej ako 120 mmHg a štandardne liečená skupina s cieľovým tlakom nižším ako 140 mmHg. Štúdia však bola predčasne ukončená už po 3,3 roku, keďže už za tento čas sa podarilo jednoznačne preukázať prínos intenzívnej liečby, ktorá viedla k poklesu rizika infarktu, mozgovej mŕtvice, akútneho koronárneho syndrómu a srdcového zlyhania až o 25%! Relatívne riziko srdcového zlyhávania sa podarilo znížiť o 38 %, riziko kardiovaskulárneho úmrtia o 43% a celková mortalita bola v intenzívne liečenej skupine znížená o 27 % v porovnaní s bežnou terapiou. Tieto výsledky sa podarilo dosiahnuť aj u pacientov starších ako 50 rokov.
Intenzívna liečba síce bola spojená s vyšším rizikom nežiaducich účinkov ako je hypotenzia, abnormality elektrolytov, synkopa (náhle krátke bezvedomie), či zlyhávanie obličiek, no ich výskyt neprevýšil benefity terapie.
Podľa výsledkov štúdie SPRINT aj predchádzajúcich metaanalýz je možné pre väčšinu pacientov s hypertenziou odporučiť cieľový systolický tlak 130 mmHg, časť pacientov môže profitovať aj z nižšieho tlaku, no na ich presné určenie budú potrebné ďalšie štúdie.
Podľa odborníkov sú však v súčasnosti problémom aj cieľové hodnoty tlaku pod 140 mmHg, ktoré sa napriek liečbe nedarí dosiahnuť u tretiny až polovice pacientov. Častým dôvodom nedostatočnej kontroly tlaku je tzv. terapeutická inercia – necitlivosť pacienta na liečbu, ktorá sa objavuje až u tretiny pacientov s vysokým tlakom. Dôvodom je aj príliš neskoré začatie liečby antihypertenzívami a v neposlednom rade zlá spolupráca pacienta s lekárom, nízka adherencia pacientov k liečbe, nepravidelné užívanie liekov alebo ich neužívanie.
Štúdia SPRINT dokázala, že u väčšiny pacientov s hypertenziou nestačí na dostatočnú kontrolu tlaku jeden liek, ale musia užívať kombináciu dvoch až troch antihypertenzív, čo prirodzene znižuje ochotu pacienta dodržiavať liečbu (adherenciu). Do popredia sa tak dostáva dôležitosť vzťahu medzi pacientom a lekárom.
Partnerská komunikácia, spoločné rozhodovanie o užívaných liekoch a porozumenie na oboch stranách je dôležitou súčasťou liečby, najmä pri chronickom ochorení ako je hypertenzia, ktoré si vyžaduje dlhodobú, celoživotnú liečbu. Keď pacient lekárovi dôveruje a rozumie svojmu ochoreniu, vie lepšie zhodnotiť prínos a zmysel liečby, a preto je preňho jednoduchšie ju dodržiavať. Otvorená komunikácia mu dáva istotu, že lekár výber liekov zhodnotí individuálne tak, aby mali pre konkrétneho pacienta čo najväčší prínos. Naopak, človek, ktorý lekárovi nedôveruje, bude o liečbe vždy pochybovať a pravdepodobne ju ani nebude dodržiavať. Preto je vzťah pacienta s lekárom založený na dôvere, rešpekte, zodpovednosti a vzájomnom porozumení rovnako dôležitou súčasťou liečby, ako výber správneho lieku.
