COVID-19: Otázky a odpovede pre pacientov s kardiovaskulárnym ochorením

27. apríla 2020

1. Mám srdcové ochorenie. Mám väčšie riziko infekcie COVID-19 než pacienti bez srdcovo-cievneho ochorenia?

Nie, infekciu môže dostať ktokoľvek, avšak ľudia s ochoreniami srdca môžu s väčšou pravdepodobnosťou vykazovať príznaky infekcie alebo mať závažnejší priebeh infekcie než ostatní.

Zatiaľ väčšina ľudí, ktorí dostanú COVID-19 má mierne príznaky ako bolesti v krku, kašeľ, či horúčku, avšak u niektorých (do 5%) sa rozvinie infekcia až zápal pľúc. Zatiaľ si nie sme istí, či ľudia so srdcovo-cievnymi ochoreniami majú väčšiu pravdepodobnosť infekcie dýchacích ciest v súvislosti s COVID-19, ale je to pravdepodobné, keďže takéto infekcie dostanú aj z ochorení, akým je napríklad chrípka.

2. Je riziko vzniku závažných symptómov COVID-19 podobné pre všetkých pacientov so srdcovým ochorením alebo existujú rozdiely?

Základ prenosu a získania infekcie je pre všetkých rovnaký. Vírus je prenášaný kvapôčkami vzduchu od infikovanej osoby, ktorá kašle, kýcha, hovorí alebo dotykom kontaminovaných povrchov, pretože vírus môže prežiť niekoľko hodín na povrchoch, ako sú stoly a kľučky dverí. Akonáhle sa vírus dostane do tela, spôsobuje priame poškodenie pľúc a vyvoláva zápalovú reakciu, ktorá útočí na kardiovaskulárny systém dvomi spôsobmi. Po prvé, infikovaním pľúc klesá hladina kyslíka v krvi a po druhé, zápalové účinky samotného vírusu spôsobujú tiež pokles krvného tlaku. V takom prípade musí srdce biť rýchlejšie, aby dodalo kyslík všetkým orgánom.

Ohrozené sú najmä tieto skupiny ľudí:

-        Pacienti s imunosupresívnou liečbou, napríklad pacienti po transplantácii, pacienti s rakovinou, ktorí dostávajú chemoterapiu alebo rádioterapiu, pacienti s leukémiou alebo lymfómom, ktorí majú ochorenie srdca majú vysoké riziko získania vírusu a môžu mu s väčšou pravdepodobnosťou podľahnúť.

-        Medzi ďalšie vysoko rizikové skupiny patria staršie osoby ako aj tehotné ženy so sprievodným kardiovaskulárnym ochorením.

-        Jedinci so srdcovými ochoreniami ako sú srdcové zlyhávanie, dilatovaná kardiomyopatia, pokročilé formy arytmogénnej kardiomyopatie pravej komory a pacienti s vrodenými cyanotickým ochorením srdca sú vystavení vysokému riziku.

-        Do kategórie s vysokým rizikom patria aj pacienti s obštrukčnou formou hypertrofickej kardiomyopatie.

-        Chronicky chorí ľudia so zlyhaním obličiek na hemodialyzačnej liečbe.

Neexistuje dôkaz, že vírus útočí a infikuje implantované zariadenia ako sú kardiostimulátory alebo spôsobujú infekčnú endokarditídu u pacientov s ochoreniami srdcových chlopní.

3. Čítal som, že koronavírus môže spôsobiť srdcové problémy, ako sú srdcový infarkt alebo arytmie, je to pravda?

Na základe zápalových účinkov vírusu existujú teoretické riziká, že vírusová infekcia by mohla spôsobiť prasknutie aterosklerotických plakov (tukové usadeniny) v koronárnych artériách, ktoré vedú k akútnym koronárnym syndrómom (srdcový infarkt). Jednotlivci, ktorí pociťujú vážne hrudníkové ťažkosti, počas toho ako vykazujú príznaku koronavírusu, by mali okamžite vyhľadať lekársku pomoc.

Závažné systémové zápalové stavy môžu zhoršiť arytmie alebo dokonca vyvolať fibrilácie predsiení u niektorých jednotlivcov.

Akútny zápal spôsobený vírusovou infekciou môže zhoršiť funkciu srdca aj obličiek.

V súčasnosti nevieme urobiť nič čím by sme zabránili týmto komplikáciám. Pacienti by mali striktne dodržiavať platné odporúčania, aby sa predovšetkým vyhli možnej nákaze. Dôležitá je vzdialenosť od ľudí alebo ešte lepšie izolácia, časté umývanie rúk a podobne.

4. Sú kardiologickí pacienti, ktorí majú tiež cukrovku a / alebo vysoký krvný tlak, vystavení väčšiemu riziku?

Údaje z Číny, kde sa choroba objavila, naznačujú, že významná časť tých, čo prežili, a tých, u ktorých sa vyskytlo závažné ochorenie, mali komorbidity, ako sú napríklad cukrovka a hypertenzia. Presné vysvetlenie týchto skutočností zatiaľ nie je jasné. Ochorenia ako cukrovka či hypertenzia prevládajú v populácií ľudí najmä nad 70 rokov, čo je zároveň skupina s najvyššou úmrtnosťou na COVID-19.

Existujú články, ktoré spájajú lieky bežne používané na liečbu hypertenzie (ACE-inhibítory a blokátory receptorov angiotenzínu II) s možnými rizikami v súvislosti s COVID-19. Je potrebné zdôrazniť, že ide len o teóriu, ktorá musí byť doložená dôkazmi. Uznávané odborné spoločnosti ako Európska kardiologická spoločnosť, Britská kardiologická spoločnosť, Americká kardiologická spoločnosť, ale napríklad aj Slovenská kardiologická spoločnosť odporúčajú pokračovať v užívaní týchto liekov (pre ich dokázané benefity) v prípade pacientov s hypertenziou či cukrovkou.

5. Existujú správy, že COVID-19 môže vyvolať myokarditídu alebo perikarditídu. Ak ste v minulosti mali myokarditídu / perikarditídu, môžu byť vyvolané aj po druhýkrát?

Neexistuje dôkaz, že pacient, ktorý v minulosti prekonal myokarditídu alebo perikarditídu má vyššie riziko opätovne dostať tieto komplikácie v súvislosti s COVID-19. Je známe, že v niektorých prípadoch myokarditídy sa striedajú obdobia zhoršenia príznakov choroby a obdobia zmiernenia až vymiznutie príznakov choroby. Dodnes neexistuje žiaden dôkaz, že vírus spôsobujúci COVID-19 priamo infikuje srdce. Akútna zápalová reakcia spôsobená infekciou však môže zhoršiť funkcie srdca a zhoršuje aj symptómy u pacientov so srdcovým zlyhávaním.

6. Je možné, že ľudia s ochorením srdca zomrú na COVID-19 s väčšou pravdepodobnosťou ako tí, ktorí kardiovaskulárne ochorenie nemajú?

Platí, že vyšší vek a prítomnosť napríklad srdcových ochorení sú vážnymi rizikovými faktormi v súvislosti s COVID-19. Napriek tomu je dôležité zdôrazniť, že väčšia časť pacientov, dokonca aj tých so srdcovými ochoreniami, mala mierny priebeh infekcie a z ochorenia sa zotavili.

7. V správach sa uvádza, že koronavírusom COVID-19 je najviac postihnutá staršia populácia a ľudia s už existujúcimi chronickými ochoreniami. Ohrození sú teda iba ľudia zo spomenutých skupín alebo je ohrozený každý, v akomkoľvek veku.

Väčšina ľudí, ktorí zomreli na COVID-19, v štatistikách z Číny a ďalších krajín, boli vo veku nad 70 rokov a mali pokročilé srdcové a pľúcne ochorenie. Väčšina starších pacientov a ľudí s už existujúcimi ochoreniami však mala mierny priebeh infekcie a z ochorenia sa úplne zotavila.

8. Viem, že by som nemal ísť do nemocnice, ak sa domnievam, že som infikovaný, ale kedy by som mal vyhľadať lekársku pomoc, ak mám už existujúce ochorenie srdca?

Ak si myslíte, že máte infekciu COVID-19, opýtajte sa sami seba, či zvládnete potlačiť príznaky svojho ochorenia aj sami doma. Napríklad horúčka sa dá zvládnuť pomocou paracetamolu (Paralen a iné). Dôležité: Ak si myslíte, že príznaky ochorenia doma nezvládnete, pociťujete malátnosť či dýchavičnosť, vyhľadajte lekársku pomoc.

Existujú správy, ktoré sa šíria najmä sociálnymi sieťami, že niektoré lieky ako napríklad ibuprofén (nesteroidné protizápalové lieky) používaný na zníženie horúčky a liečbu bolesti, môžu zhoršiť priebeh ochorenia COVID-19. Na základe aktuálne dostupných informácií, Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) a Európska agentúra pre lieky (EMA) neodporúčajú vyhýbanie sa lieku ibuprofén, pretože v súčasnosti neexistujú vedecké dôkazy, podľa ktorých by ibuprofén mohol zhoršiť COVID-19. Ak majú pacienti pochybnosti, je dobré konzultovať užívanie liekov so svojím lekárom.

Dôležité: Je nevyhnutné, aby ste nezabúdali na príznaky srdcových ochorení, ktoré by sa mohli objaviť počas pandémie COVID-19. Ak pociťujete bolesti na hrudníku počas cvičenia, bolesti na hrudníku v pokoji, ak pociťujete malátnosť, dýchavičnosť, búšenie srdca či mdloby je dôležité kontaktovať svojho lekára, ktorý na základe príznakov zhodnotí váš stav predtým ako pôjdete do nemocnice.

9. Existujú nejaké ďalšie opatrenia, ktoré by som mal prijať, aby som znížil riziko nákazy, keď mám ochorenie srdca?

Je dôležité riadiť sa pokynmi zdravotníckych orgánov v danej krajine. Každý by mal dodržiavať opatrenia, ktoré znižujú riziko nákazy:

-        Vyhnite sa ľuďom, ktorí sú chorí.

-        Udržiavajte dvojmetrovú vzdialenosť od ostatných ľudí, pokiaľ je to možné.

-        Dôkladne si umývajte ruky mydlom a teplou vodou, najmenej po dobu 20 sekúnd.

-        Zakrývajte si ústa vreckovkou alebo lakťom pri kýchaní a kašľaní.

-        Nedotýkajte sa úst, nosa a očí.

-        Často čistite povrchy v domácnosti, ako sú kľučky, volanty či vypínače svetiel, vhodnými dezinfekčnými prostriedkami.

10. Mal by som zvážiť samoizoláciu, aby som znížil riziko infekcie?

Samoizolácia znamená zostať dostať doma v maximálnej možnej miere a vyhnúť sa akémukoľvek kontaktu s inými ľuďmi. Odporúčania týkajúce sa samoizolácie sa líšia jednotlivo podľa krajín, avšak v Európe platí vo všeobecnosti niekoľko zásad:

-        Ak máte príznaky horúčky (teplota 37,8 ° C alebo viac), kašeľ alebo infekcie dýchacích ciest, mali by ste byť izolovaný.

-        Ak nemáte príznaky, vyhnite sa kontaktu s niekým, kto je chorý, aj keď má iba mierne prechladnutie.

-        Zostaňte doma čo najviac, ak je to možné a vaša práca to dovoľuje, pracujte z domu.

11. Tento rok som bol očkovaný proti chrípke a pneumokokom. Som chránený aj pred vírusom COVID-19?

Nie, pneumokoková vakcína a vakcína proti chrípke neposkytujú ochranu pred novým koronavírusom.

Vírus je nový a odlišný, preto je naň potrebná nová vakcína. Vedci vyvíjajú vakcínu proti koronavírusu avšak nie je jasné kedy bude k dispozícii.

Aj keď vakcíny proti chrípke a pneumokokom nie sú účinné proti COVID-19, očkovanie proti respiračným ochoreniam sú vysoko odporúčané organizáciami ako Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), pretože vo všeobecnosti chránia zdravie.

12. Môžem chytiť nákazu COVID-19 od domácich zvierat?

V súčasnosti neexistuje žiadny dôkaz o tom, že by ľudia mohli túto chorobu chytiť od domácich zvierat ako sú pes a mačka.

13. Môžu ľudia chytiť COVID-19 viac než jedenkrát?

Súčasný výskum naznačuje, že imunita voči COVID-19 sa vyvíja po prvej infekcii, takže ju nie je možné znova chytiť. Existujú príklady vírusov, ako sú chrípka a nachladnutie, ktorým sa je možné nakaziť viackrát z dôvodu zmeny vírusu v priebehu času. Ešte nejaký čas potrvá kým zistíme, či sa to môže stať aj s COVID-19.

Vypracované v spolupráci s MUDr. Ferdinand Sasváry, PhD.

Galéria