Od hypertenzie k infarktu a ešte ďalej...
10. mája 2016
Vysoký tlak sa ľahko diagnostikuje, prečo liečba „nefunguje“? Hypertenzia sa nemusí končiť infarktom!
Prečo nás prekvapí, ak herec, spevák, či politik náhle „z plného zdravia“ dostane infarkt? Jedným z vyvolávajúcich faktorov srdcovocievnych príhod je vysoký tlak krvi - hypertenzia. Hoci sa toto ochorenie ľahko diagnostikuje, často nie je odhalené, ani správne liečené. Až 70 percent pacientov s hypertenziou v Európe nedosahuje napriek liečbe cieľové hodnoty tlaku krvi. Prečo?
Pokiaľ sa krvný tlak zvyšuje, príčina sa hľadá v poruche jedného z troch mechanizmov, ktoré ho ovplyvňujú. Sú to množstvo obiehajúcej krvi, sila srdcového sťahu a periférny cievny odpor, ktorý kladú cievy v organizme pretekajúcej krvi. Poruchou jedného, viacerých alebo všetkých týchto mechanizmov dochádza k zvyšovaniu krvného tlaku. Asi 10% pacientov má identifikovateľnú a odstrániteľné ochorenie či poruchu (napr. hormonálnu), ktorá vedie k zvyšovaniu tlaku krvi. Vtedy hovoríme o tzv. sekundárnej hypertenzii.
Pri dlhšom trvaní hypertenzie dochádza k poruchám prekrvenia rôznych orgánov a tým aj poruchy ich činnosti. Už pri hodnote, ktorá sa označuje za hornú hranicu „normálneho“ tlaku 140/90mmHg, stúpa riziko srdcovocievnych chorôb. Vysoký krvný tlak nemusí mať žiadne príznaky alebo sú len málo výrazné a často sa pripisujú iným veciam. Žiaľ, pokiaľ sa vysoký krvný tlak cielene nesleduje a nelieči, môže sa prejaviť až cievnou príhodou vo forme srdcového infarktu, mozgovej porážky, vážnym poškodením obličiek či zlyhávaním srdca. Neexistuje žiadna iná choroba, ktorá by bola tak ľahko rozpoznateľná a pritom tak často nepoznaná alebo nesprávne liečená. Asi polovica ľudí s vysokým krvným tlakom o ňom vôbec nevie. Druhá polovica o ňom síce vie, ale len polovica z týchto ľudí sa správne lieči. Iba štvrtina pacientov s vysokým krvným tlakom je teda liečená tak, aby to malo efekt. Niektoré výskumy ukazujú že až 70 percent pacientov s hypertenziou v Európe nedosahuje napriek liečbe cieľové hodnoty tlaku krvi. Viac ako 75 percent pacientov potrebuje na dosiahnutie týchto hodnôt kombinovanú liečbu. Liečba kombináciou liekov zabezpečí rýchlejšiu kontrolu krvného tlaku (o 18,5 percenta) a významné zníženie rizika infarktu a cievnej mozgovej príhody (o 34 percent). Zo všetkých pacientov s artériovou hypertenziou celosvetovo užíva jeden liek 30 percent hypertonikov, dva lieky 40 percent hypertonikov a tri alebo viac liekov 30 percent hypertonikov.
Bohužiaľ, ak pacienti potrebujú viacero liekov, zvyčajne ich neužívajú správne. Stáva sa, že niektoré prestanú brať, zmenia si dávkovanie alebo úplne prestanú brať lieky aj počas niekoľkých dní či týždňov. Liečba artériovej hypertenzie musí byť dlhodobá, väčšinou je celoživotná. Aj preto sa mnohí pacienti neoprávnene obávajú, že pravidelné užívanie viacerých liekov im môže poškodiť pečeň či obličky a prerušením užívania si chcú tieto orgány „vyčistiť.“ Prerušenie liečby pri hypertenzii je však nebezpečné a môže ohroziť ich život. Vynechanie liečby môže spôsobiť nekontrolované prudké zvýšenie tlaku krvi a byť „poslednou kvapkou“, po ktorej nasleduje infarkt či mozgová cievna príhoda.
Je dokázané, že až tretina pacientov s predpísanými viacerými antihypertenzívami lieky neužíva a takmer polovica užíva len jeden z predpísaných liekov na zníženie krvného tlaku. Riziko prerušenia liečby u tých pacientov, ktorí sú liečení 3 tabletami denne je 2,5 krát vyššie ako u tých, ktorí sú liečení jednou tabletou. Riziko sa zvyšuje s počtom liekov i so zvyšujúcou sa dennou frekvenciou užívania.
Riešením sú takzvané fixné kombinácie - spojenie dvoch alebo troch liekov do jednej tablety. Majú niekoľko výhod: znižuje sa tým počet tabliet, ktoré musí pacient denne užiť, zvyšuje sa tak ochota pacientov liečiť sa a zároveň sa zlepšuje kontrola tlaku krvi spojením liekov s odlišným mechanizmom účinku, ktoré sa vhodne dopĺňajú - stúpa efektivita liečby. Zároveň klesá počet nežiaducich vedľajších účinkov, pretože obsiahnuté lieky vo vhodnej fixnej kombinácii navzájom priaznivo ovplyvňujú svoje vedľajšie efekty. Nezávislá analýza v západoeurópskych krajinách (Taliansku, Nemecku, Francúzsku, Španielsku a Veľkej Británii) v časovom horizonte 10 rokov dokázala, že zvýšenie ochoty pacientov liečiť sa na 70 percent, by viedlo k úspore 327 miliónov eur a k zníženiu počtu kardiovaskulárnych príhod.
Okrem liekov je však ďalšími dvoma piliermi manažmentu artériovej hypertenzie aj správna životospráva (vylúčenie soli, cigariet a alkoholu, zníženie nadváhy, pravidelný pohyb) a spolupráca pacienta s lekárom. Hypertenziou sa to síce začína, na konci by však nemal byť infarkt, ale vhodne zvolená a účinná terapia, ktorú pacient dokáže celoživotne dodržiavať.
