Panická porucha sa môže javiť ako infarkt
26. januára 2021
Ochorenie, ktoré prestáva byť ojedinelé
Záhadným stavom, ktorý vie byť veľmi nepríjemný, trpí čoraz viac ľudí. Ide o najčastejšiu z takzvaných úzkostných porúch, ktorá môže na prvý pohľad pripomínať kolaps alebo nástup infarktu. Zvyčajne sa ohlási dramatickým úzkostným záchvatom, spojeným s nepríjemnými telesnými prejavmi, ktoré väčšinu ľudí veľmi vystraší. Trasenie rúk, nadmerné potenie, sucho v ústach, zvýšenie krvného tlaku, búšenie srdca, tlaky na hrudníku, ťažkosti s dýchaním, točenie hlavy, to sú príznaky, ktoré aj napriek tomu, že nemusia byť životu nebezpečné, za žiadnych okolností netreba podceňovať.
Záchvat panickej poruchy trvá niekoľko minút a ak sa objavil v niektorých typických situáciách, napríklad počas cestovania v MHD, autom, počas pobytu na voľnom otvorenom priestranstve, alebo naopak v uzavretých priestoroch, typicky v rušných nákupných centrách, môže sa úzkosť asociačne spojiť s týmito situáciami a u niektorých pacientov sa pridruží tiež takzvaná agorafóbia, čiže strach z verejných priestranstiev, strach z miest, kde nie je možnosť rýchleho úniku alebo rýchlej pomoci. Dotyčný a ani jeho okolie väčšinou v úvode netuší, že ide práve o psychický problém, preto zakaždým zavolá záchranku, pacient zakaždým absolvuje plejádu vyšetrení, až napokon dostane odpoveď, že mu „nič“ nie je. To všetko je v poriadku, je to správny postup, pretože bez toho by odhalenie panickej poruchy ani nebolo možné.
V prípade, že má pacient sám podozrenie na panickú poruchu a prichádza k psychológovi bez odporúčania iného lekára, no nemá vyšetrený telesný zdravotný stav, kolegovia z ambulancií psychológie a psychiatrie sami iniciujú dodatočné základné somatické vyšetrenia, aby sa s istotou vylúčili práve tie fyziologické, pre život omnoho nebezpečnejšie ochorenia.
Prečo vznikajú panické ataky?
Na toto, bohužiaľ, nevedia celkom presne odpovedať ani kolegovia s praxou v oblasti psychológie a psychiatrie, pretože ide o celý komplex vzájomne súvisiacich faktorov. Od genetických predispozícií, cez biologické abnormality, až po uponáhľaný životný štýl. Dnešná doba na nás kladie od útleho veku veľké nároky. Pravdepodobne častejšie sa rozvinie u ľudí citlivých, so zníženou odolnosťou voči stresu alebo, naopak, u perfekcionistov zameraných na dosahovanie úspechu. Zvýšené riziko vzniku úzkostnej poruchy je tiež u ľudí, pre ktorých je typický strach zo smrti, prílišné analyzovanie minulosti či obavy z neistej budúcnosti. Jej výskyt sa vo všeobecnej populácii uvádza v rozmedzí 10 až 25% a štatistiku poukazujú tiež na to, že častejšie postihuje ženy.
Dobrou správou však je, že postupom času sa pacient sám naučí tieto záchvaty rozpoznávať a dostávať pod kontrolu. Častokrát pomôže aj toto:
- Odporúča sa takzvané dýchanie do bežného papierového vrecka. Pri nástupe paniky totiž človek začne automaticky dýchať rýchlo a plytko. Oddýcha tak zo svojho tela priveľa CO2. Tým sa zvýši celkové pH tela. Keďže pH je veľmi prísne regulované, organizmus nás ihneď upozorní nepríjemnými príznakmi, medzi ktoré patria spomínané závraty, búšenie srdca, problémy s dýchaním, svalové zášklby a iné. Vrecko priložíme na nos aj ústa a dýchame doňho. Takže naspäť vdychujeme vzduch so zvýšeným množstvom oxidu uhličitého. Keď nemáme vrecko, môžeme dýchať len cez jednu nosovú dierku, aby sme stratili menšie množstvo CO2.
- Pomáha aj dychový vzorec: na 3-4 doby nádych, krátka pauza, na 4 doby výdych, zopakovať 4x, potom dýchať normálne a opakovať.
- Pomáha tiež podanie magnézia, ktorého spotreba je pri strese a úzkosti v organizme zvýšená.
- Terapeuti tiež radia aj takzvané odvedenie pozornosti. Pacient sa zameria na iný podnet ako svoje telo, môže telefonovať alebo vyjsť z miestnosti, kde sa panický atak začal. Ak sme v pozícii blízkeho alebo okoloidúceho, snažíme sa pacienta upokojiť, prípadne objať prehodením ruky cez ramená a snažiť sa navodiť rozhovor na nejakú inú tému.
- Ak pacienta takýto nepríjemný záchvat prekvapil pri šoférovaní, treba ihneď zastaviť. V jazde možno pokračovať po zvládnutí situácie.