Ateroskleróza

Ateroskleróza, nazývaná aj „kôrnatenie tepien“, je proces, pri ktorom steny ciev hrubnú a strácajú svoju pružnosť. Obyčajne k tomu dochádza v dôsledku hromadenia usadenín tvorených tukom a cholesterolom v cievach. Ide o progresívne ochorenie, pri ktorom sa postupne zužuje priesvit cievy. Časť usadeniny sa môže uvoľniť a okolo nej sa vytvorí krvná zrazenina, ktorá potom môže cievu upchať a brániť prúdeniu krvi v postihnutej cieve. Pokiaľ sa upchá cieva zásobujúca srdce, vzniká srdcový infarkt, pokiaľ cieva vyživujúca mozog, môže to viesť k cievnej mozgovej príhode – porážke. Aterosklerózou ale môžu byť postihnuté tepny kdekoľvek v tele, napríklad v dolných končatinách, obličkách, oku i ďalších orgánoch.

Príznaky

Toto ochorenie sa samo osebe obyčajne nijako neprejavuje, pokiaľ sa tepna úplne neupchá resp. kým ateroskleróza nevyvolá vznik iného srdcovocievneho ochorenia. Cievy okolo zablokovanej tepny v srdci sa totiž môžu rozšíriť a čiastočne vykompenzovať jej funkciu. Túto sieť ciev nazývame kolaterálny krvný obeh. Toto „náhradné“ zásobovanie srdca krvou môže niektorých ľudí uchrániť pred srdcovým infarktom. Kolaterálny obeh sa tiež môže rozvinúť u ľudí, ktorí už infarkt prekonali a pomáha im uzdraviť poškodené srdce.

Dôsledky

Ateroskleróza je ochorenie, ktoré postupne napreduje a môže vyústiť do troch typov kardiovaskulárnych ochorení:

• Choroba koronárnych artérií – prítomnosť usadenín v srdcových tepnách spôsobuje angínu pectoris (bolesť na hrudníku). Pokiaľ sa časť povlaku uvoľní a vytvorí sa krvná zrazenina, srdcový sval začína odumierať, čo môže vyústiť do srdcového infarktu.
• Cerebrovaskulárna choroba – odtrhnutie tukovej aterosklerotickej usadeniny v mozgových tepnách spôsobí cievnu mozgovú príhodu, pri ktorej hrozí trvalé poškodenie mozgu. Prechodné uzavretie tepny môže tiež spôsobiť príznaky podobné mozgovej mŕtvici, no nedochádza k trvalému poškodeniu mozgu.
• Ochorenie periférnych artérií – spôsobuje ho uzavretie tepien v dolných končatinách, čo vedie k zlému prekrvovaniu tejto oblasti. Prejavuje sa bolesťou pri chôdzi a zlým hojením rán. V závažných prípadoch môže viesť až k amputácii končatiny.

Liečba

Základom liečby aterosklerózy je zmena životného štýlu a odstránenie rizikových faktorov – zdravé stravovanie, dostatok pohybu a zanechanie fajčenia. Usadeniny, ktoré už v tepnách sú, sa týmito zmenami síce neodstránia, no dokázateľne sa zníži riziko srdcového infarktu a cievnej mozgovej príhody.

Farmakologická liečba

Je zameraná najmä na zníženie hladiny cholesterolu v krvi, liečbu vysokého krvného tlaku a prevenciu tvorenia krvných zrazenín. Lieky môžu spomaliť alebo úplne zabrániť progresii ochorenia a pomáhajú predchádzať srdcovému infarktu a cievnej mozgovej príhode.

Invazívne metódy

• Koronárna angioplastika – zákrok, pomocou ktorého sa zvyšuje prietok krvi v zúžených cievach. Lekár pri ňom zavedie do cievy pomocou katétra balónik, ktorý sa v zúženom mieste cievy nafúkne a tak stlačí usadeninu zužujúcu cievu. Potom sa balónik opäť sfúkne a spolu s katétrom vytiahne. Aj po tomto zákroku sa však cievy môžu znova upchať, preto sa niekedy využíva tzv. stent. Je to trubička z jemnej sieťoviny zvinutá do malého priemeru a pomocou balónového katétra sa umiestni na miesto, ktoré je zablokované. Keď sa balónik sfúkne, stent sa rozvinie, čím vytvorí v cieve pevnú oporu a udržiava ju priechodnú. Po výkone treba užívať lieky zabraňujúce tvorbe zrazením krvi v stente.
• Chirurgický zákrok – Bypass postihnutej tepny – využíva sa u pacientov, u ktorých iné liečebné metódy nepomohli alebo sú cievy príliš upchaté. Je to chirurgický zákrok, pri ktorom sa časť cievy (obyčajne sa odoberá z dolnej končatiny alebo hrudníka) našije na aortu a za upchaté miesto tepny, ktoré sa tým obíde (premostí) a krv potom prúdi cez našitú cievu.