Srdcová arytmia

Pojmom arytmia označujeme súhrnne všetky poruchy srdcového rytmu. Vznikajú ako dôsledok nesprávneho fungovania elektrických impulzov v srdci, ktoré mu dávajú „príkazy“ na zmršťovanie a uvoľňovanie. Môžeme ich rozdeliť na 2 základné skupiny:

bradyarytmia (bradykardia) – srdcová činnosť je pomalá alebo vynecháva,
tachyarytmia (tachykardia) – akcia srdca je príliš rýchla a spôsobuje ťažkosti.

Srdce pri arytmii tlčie buď príliš rýchlo, alebo príliš pomaly, alebo jeho funkcia kolíše. Postupne stráca svoju funkciu a nedokáže efektívne pumpovať krv do orgánov a tkanív, takže napríklad pľúca či mozog tiež nemôžu správne fungovať a dochádza k poškodeniu organizmu.

Poznáme viacero typov srdcových arytmií:

Fibrilácia predsiení – chaotické, nepravidelné sťahy predsiení srdca,
Bradykardia – príliš pomalý srdcový rytmus,
Poruchy prenosu vzruchov v srdci – srdce nebije normálne a pravidelne,
Tachykardia – príliš rýchly rytmus srdca,
Komorová fibrilácia – neorganizované sťahovanie srdcových komôr.

Najčastejšou poruchou srdcového rytmu je fibrilácia predsiení, ktorá patrí do skupiny tachyarytmii. Bezprostredne síce neohrozuje život, no prináša zvýšené riziko mozgovej mŕtvice či infarktu. Môže postihnúť dospelých v akomkoľvek veku, no častejšie je objavuje u starších pacientov. V populácii nad 75 rokov postihuje asi 10 % ľudí. Je častou príčinou hospitalizácií a pokiaľ sa nelieči alebo nie je kontrolovaná dostatočne, môže spôsobiť vážne komplikácie.

Riziková skupina

Srdcové arytmie môžu postihnúť kohokoľvek, mužov, ženy i deti, bez rozdielu rasy či sociálnej skupiny. Väčšina pacientov nemá toto ochorenie v rodinnej anamnéze.

Príčiny vzniku

Pravdepodobnosť vzniku srdcových arytmií stúpa s vekom. Často sa objavuje u pacientov, ktorí v minulosti podstúpili operáciu srdca. Vyššie riziko hrozí aj ľuďom, ktorí majú vysoký krvný tlak, ischemickú chorobu srdca, ochorenie srdcových chlopní, vrodené ochorenia srdca, či diabetes mellitus. Pravdepodobnosť vzniku môže zvýšiť aj zápal pľúc, rakovina pľúc a pľúcna embólia, príliš vysoká aktivita štítnej žľazy, obezita, otrava oxidom uhoľnatým a tiež užívanie alkoholu a drog.

Príznaky

búšenie srdca, rýchly alebo nepravidelný tep,
únava,
pocit nedostatku vzduchu, neschopnosť dostatočne sa nadýchnuť,
závraty, mdloby,
bolesť alebo tlak na hrudníku,
pocit slabosti, úzkosti, zmätenosť.

Liečba

Cieľom liečby srdcovej arytmie je potláčať príznaky ochorenia a znížiť riziko vzniku komplikácií. Správna liečba môže pacientovi významne znížiť riziko hospitalizácií a dokonca aj zachrániť život. Využívajú sa lieky - antiarytmiká, ktoré pôsobia na špecifické bunky srdca s cieľom obnoviť normálny rytmus srdca a tiež betablokátory, ktoré spomaľujú srdcový rytmus. Dôležité je tiež liečiť ochorenie, na podklade ktorého mohla arytmia vzniknúť (napríklad liečba vysokej aktivity štítnej žľazy). Kvôli vysokému riziku mozgovej príhody a srdcového infarktu u pacientov so srdcovou arytmiou sa obyčajne ako súčasť liečby užívajú aj lieky na zriedenie krvi, ktoré pomáhajú predchádzať vzniku nebezpečných krvných zrazenín alebo ich liečiť, pokiaľ už vznikli – antikoagulanty.

Nechirurgické metódy liečby

Kardioverzia – Je to spôsob liečby, pri ktorom sa cez špeciálne gélové podložky upevnené na hrudníku na srdce pôsobí elektrickým výbojom. Pomocou šoku srdce opäť „naskočí“ na svoj normálny rytmus. Kardioverzia sa môže dosiahnuť aj pomocou niektorých liekov.

Chirurgická liečba

Ablácia – Využíva sa u pacientov, u ktorých nebola farmakologická liečba ani kardioverzia úspešná. Je to chirurgický zákrok, pri ktorom sa poškodia alebo zničia drobné oblasti v srdcovej predsieni, v ktorých môžu vznikať abnormálne elektrické signály. Tým sa podarí dosiahnuť normálny sínusový rytmus. Zákrok sa vykonáva pomocou ohybných katétrov, ktoré sa zavedú do ciev a pod kontrolou röntgenu až do dutín srdca. Tkanivo sa potom zničí buď teplom (rádiofrekvenčná energia) alebo naopak chladom (kryoenergia).
Pacemaker (kardiostimulátor) – kardiostimulátor je drobné elektrické zariadenie, ktoré sa implantuje do tela pacienta. Slúži na úpravu činnosti srdca pomocou elektrických impulzov, ktoré prístroj vysiela do srdca. Existujú kardiostimulátory, ktoré sa zapínajú automaticky len keď srdcová činnosť klesne pod istú hranicu alebo prístroje s pevne nastavenou frekvenciou, obyčajne 70 impulzov za minútu.