Cholesterol - poznáte jeho správne hodnoty?
26. júla 2023
Cholesterol je tuková látka, ktorá sa nachádza v našej krvi. Je nevyhnutná pre život. Bez cholesterolu nemôže ľudské telo fungovať, potrebuje ho každá bunka pre svoj chod. Je súčasťou žlčových kyselín nevyhnutných pre vstrebávanie tukov v čreve a prekurzorom (východiskovou látkou) vitamínu D.
Ak dostatočné množstvo cholesterolu neobsahuje strava, produkuje ho v potrebnom množstve pečeň. Pečeň môže vytvárať až 80 percent celkového cholesterolu v tele. V organizme sa nachádza približne 140 gramov cholesterolu, pričom viac ako 90 percent je prítomných v bunkových membránach. Za vznik aterosklerózy zodpovedá len približne 5 percent cholesterolu, ktorý cirkuluje v krvnej plazme.
Cholesterol teda nie je látka, ktorá sa objavila, aby vyhubila ľudstvo, podstatný je balans. Ak cholesterol funguje správne, všetko je v poriadku. V prípade, že je ho nadbytok, začne sa usadzovať v našich cievach a takto sa stáva najvýznamnejším rizikovým faktorom pre rozvoj aterosklerózy.
Pýtate sa, prečo je to tak? Prečo niečo, čo je dobré, môže znamenať aj časovanú bombu? Žijeme v podmienkach, ktoré nezodpovedajú evolúcií a teda tomu, načo bol cholesterol stvorený. Evolúcia nepočítala s tým, že budeme žiť v blahobyte a konzumovať vysoko spracované potraviny. A popritom sa málo hýbať a ešte veľa stresovať.
Cholesterol a srdcovo-cievne ochorenia
Dlhodobo zvýšená hladina cholesterolu v krvi môže spôsobiť vážne zdravotné problémy. Cholesterol sa usádza na stenách tepien a znižuje ich priechodnosť. Vysoká hladina cholesterolu je príčinou aterosklerózy, čiže kôrnatenia tepien. Výsledkom sú závažné zdravotné komplikácie ako sú (srdcový infarkt, mozgová porážka, nedokrvenie dolných končatín, postihnutie obličiek, poruchy erekcie u mužov).
Cholesterol, podobne ako vysoká hladina cukru v krvi či tlak, je veľmi zákerný. A to v tom, že nebolí a v mladšom veku sa jeho zvýšená hladina ani nijako výrazne neprejavuje. Dá sa zistiť v rámci preventívnych prehliadok.
Ak sa hladinu nepodarí znížiť snahou o zmeny v oblasti životosprávy a pohybovej aktivite, resp. hladina „zlého“ cholesterolu je vysoká, odborník predpíše liečbu liekmi. Do farmakologickej liečby patria najčastejšie predpisované lieky statíny, fibráty a inhibítory vstrebávania cholesterolu (lieky brániace vstrebávaniu cholesterolu) a najnovšie aj nová forma terapie - biologická liečba.
Bratranci „dobrý“ a „zlý“ cholesterol
Keďže cholesterol je tuk, podobne ako ďalšie mastné látky nie je rozpustný v krvi, medzi bunkami ho prenášajú špeciálne bielkovinové nosiče nazývané lipoproteíny. Hlavné dva druhy lipoproteínov sú HDL (dobrý) a LDL (zlý). V skutočnosti je teda cholesterol len jeden, len v krvi cirkuluje vo väzbe na rôzne bielkoviny. Celkový cholesterol je súčet všetkých druhov cholesterolu.
Podľa odporúčania Európskej kardiologickej spoločnosti by celková hodnota cholesterolu nemala presiahnuť 5,0 mnmol/l, optimálny je niekde na hranici 3,9 – 5,0 nmol/l. Pri tzv. zlom LDL cholesterole predstavuje každá hodnota nad 3,0 nmol/l zvýšené riziko.
Táto hodnota nie je adekvátna pre ľudí, ktorí prekonali infarkt myokardu, cievnu mozgovú príhodu alebo majú ischemickú chorobu srdca. V tejto skupine by hranice LDL cholesterolu nemala presiahnuť 1,4 nmol/l.
Hladina cholesterolu sa meria v milimoloch na liter (mmol/l), čo je jednotka slúžiaca na meranie koncentrácie látok obsiahnutých v krvi, napr. cholesterolu alebo cukru.
Dobrý nosič HDL - Hlavnou úlohou HDL lipoproteínu je odvádzať prebytočný cholesterol z krvného riečiska do pečene. Odtiaľ sa prebytočný dostáva do žlče a opúšťa ľudské telo. HDL lipoproteín dokonca odstraňuje cholesterol aj z tukových usadenín v cievach. Preto sa takémuto cholesterolu ľudovo hovorí „dobrý cholesterol“. Jeho optimálne hodnoty sa pohybujú v rozmedzí 0,9 – 2,1 nmol/l.
Zlý nosič LDL - Je to hlavný transportér cholesterolu do buniek tela. Každá bunka cholesterol potrebuje, ak ho však v krvi koluje príliš veľké množstvo a bunky ho nezužitkujú, hrozí riziko postupného usadzovania tuku na stenách tepien. Tento jav je známy ako ateroskleróza. Cholesterolu naviazanému na LDL nosič sa hovorí „zlý cholesterol“.
Niekedy sa dáva do súvislosti vysoký cholesterol a obezita alebo nadváha, ale nemusí to tak byť vždy. Hladina cholesterolu je determinovaná geneticky a keď si niekto so sebou prinesie poruchu génu, môže byť aj veľmi štíhli a mať cholesterol na úrovni 6 nmol/l a u niektorých tie hodnoty môžu dosahovať aj 10 – 12 nmol/l.
To sú čísla, ktoré bežná populácia nedosahuje. Uplatňuje sa rôznou intenzitou a ak máme nejakú genetickú predispozíciu a žijeme nesprávnym spôsobom života, tak ide cholesterol hore. Niektoré štúdie s obéznymi pacientmi (body max index cez 40) preukázali, že títo ľudia majú o niečo vyššie tuky, ako je bežne v populácií, ale nejde o zásadný rozdiel.
Ktoré ochorenia podporujú vysokú hladinu cholesterolu?
Typickým ochorením, pri ktorom dochádza k zvyšovaniu cholesterolu je porucha štítnej žľazy. Cukrovka a hypercholesterómia sa tiež navzájom ovplyvňujú. Cukrovka typu 2, keď bude dekompenzovaná, zhorší parametre lipidového metabolizmu. A ak budú zlé lipidové metabolizmy, zhoršia sa parametre cukrovky. K zvyšovaniu cholesterolu vedú aj niektoré pečeňové ochorenia a tiež ochorenia ľadvín.
Existuje úmera medzi vysokým krvným tlakom a vysokým cholesterolom?
Hypercholesterólia a vysoký krvný tlak sa vyskytujú veľmi často spoločne. V rámci metabolickému syndrómu k týmto dvom ochoreniam pristupuje ešte cukrovka 2 typu a niekedy obezita s ukladaním tuku na bruchu. Dnes už existujú lieky, ktoré v jednej tabletke obsahujú liečenie cholesterolu hypertenzie.
Čo môžem pre seba urobiť?
Naše cievy nemusia zodpovedať nášmu reálnemu veku. Vaskulárny vek (alebo cievny vek) si zvyšujeme neliečeným vysokým krvným tlakom, vysokým cholesterolom v krvi, nesprávne liečenou cukrovkou a fajčením. Môže sa tak pokojne stať, že cievy päťdesiatnika budú vyzerať, ako keby mal 70 a nemôže sa čudovať, keď v 50 dostane infarkt. Iný človek môže mať v 70 rokoch cievy päťdesiatnika a infarktom ohrozený nebude. Vaskulárny alebo cievny vek je dôležitá veličina, na ktorej výpočet majú lekári niekoľko postupov. Aj odporúčaní na jeho zníženie.
Základom však je, že každý človek musí vedieť, aký má cholesterol, aký má krvný tlak a ako s tým má pracovať.
Vysoký cholesterol ani vysoký krvný tlak nebolia. Práve preto je potrebné VEDIEŤ a POZNAŤ svoje hodnoty.
Človek, ktorý nemal kardiovaskulárnu príhodu, by mal mať celkový cholesterol pod 5 nmol/l, LDL pod 3 nmol/l. U človeka v sekundárnej prevencií (po infarkte, mŕtvici...) je hranica LDL cholesterolu prísnejšia (1,4 nmol/l a nižšie).
